Život nie je rozprávka: Prológ

2. ledna 2012 v 14:53 | Serena


No čaute ľudia! Ako som sľúbila, mám tu prológ novej "krátkej" poviedky. Mrkající Aj ten je krátky, taký úvodný. Smějící seAle takýmto štýlom chcem písať aj kapitoly, bude ich len zopár. Pôvodne to mala byť jednorázovka, no trošku sa natiahlaS vyplazeným jazykem Mala som akúsi potrebu ju napísať a tým poukázať na rozdiel medzi knihami a skutočnosťou. Usmívající se
Viete. myslím si, že väčšina z nás ( hlavne my, dievčatáSmějící se) sníva o tom, že stretne úžasného chlapca, ktorý bude pekný, milý, pozorný, inteligentný. No realita je často úplne iná, bohužiaľ.Nerozhodný
Ale ani to neznamená, že nemôžeme snívať, však?Smějící se
Prosím, nedajte sa odradiť napr. prvou vetou. Tá tam má dôležitú úlohuUsmívající se. Dúfam, že vás zaujme.

Well, príjemné čítanieMrkající





Prológ

"Bella, som tu a milujem ťa. Vždy som ťa miloval a vždy aj budem."


Myšlienkami som sa nemohla odpútať od tejto úžasnej knihy. Niečo také predsa musí existovať aj v skutočnom živote!


Zasnívane som si predstavovala takú lásku až za hrob.

A rovnako ako vždy, keď som mimo, nič som nevnímala. Všimla som si ho až vtedy, ako sa dotkol môjho pleca.

"Ahoj, prosím ťa, nevieš, kde je učebňa fyziky?"

Očami som prešla z nedohľadna priamo na pravdepodobne najkrajšiu tvár,

akú som v živote videla.


"Nó...ehm...čože?" spýtala som sa ako idiot.

"Pýtal som sa, či by si mi nepovedala, kde je učebňa fyziky", odpovedal absolútne neidiotsky.

"Aha, prepáč. Pôjdeš rovno po tejto chodbe a na konci zabočíš doprava."

Moja ruka mu ukázala daný smer.


Och, zabite ma niekto! Asi by som mala skúsiť nejakú šokovú terapiu, aby

som bola pri vedomí, ak sa ma znovu niekto niečo opýta.


"Ďakujem. Vieš, som tu nový a pripadám si tu tak trochu ako v bludisku.

Mimochodom, som Chris." Usmial sa a podával mi ruku. Chytila som mu ju.

"Ja som Amanda. Presne viem, o čom hovoríš. Hneď prvý deň, ako som sem prišla, som sa omylom ocitla na pánskych

záchodoch."

Tento zážitok patril medzi moje najhoršie.


Chris sa zasmial a potom pozrel na hodinky.

"Okej, už musím ísť. Takže, bolo mi potešením stretnúť ťa. Zatiaľ sa maj

Amanda." A s tým odišiel.

Zostala som len civieť ako magor a v hlave mi už bežal môj príbeh

nekonečnej lásky.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama