No ahojte vĺčatká
. Ako sa máte? Dúfam že dobre. Tak mi napadlo, že vám sem niečo napíšem, lebo som mala taký blbý deň. Síce je to už celkom v pohode, ale aj tak.

Chcem vám v podstate poradiť, aj keď to už možno poznáte.
Takže hádka. To isto poznáte.
Rozličné názory či jedna hlúpa poznámka a už je na svete. Buď to skončí tak, že sa nebavíte s dotyčým človekom len chvíľku..alebo dlhšie.

Hádka kvôli niečomu závažnému, napríklad, ak máte chlapca a podvedie vás, je samozrejmá, a asi aj nutná.
Ale píšem sem preto, lebo mi niečo došlo. Stalo sa mi, že sa mi zdalo niečo, čo ani nebolo. Ja som si myslela, že ma niekto ignoruje...dotyčný človek zas, že ja jeho a už sme sa nebavili. Veľmi ma to štvalo, keďže ho mám rada a všetko. A potom som si niečo uvedomila. Hádať sa s človekom, alebo nebaviť sa s ním...to je en mthanie časom, kedy s ním môžete byť...nikdy neviete, čo sa môže stať a potom zistíte, že ste s ním neboli úplne zbytočne.
Myslím, že to je všetko.
Takže veľa šťastiasriešením problémov.
Majte sa

V poslednej dobe ľudom príliš neodpúšťam... Nie, že by som sa nejak hádala (je jedna osoba, s ktorou sa už rok nekamarátim, a ani nemienim), ale ked sa pohádam, tak mi to trvá trochu dlhšie, kým som ochotná zase s tým človekom debatovať... Ked príliš odpúšťame, ľudia si s nami robia, čo chcú...