Diary: Prológ

18. března 2012 v 23:28 | Serena |  Kapitolovky
Ahojte miláčkovia.Smějící se Dostala som nápad na novú poviedku. Ešte vám nepoviem o čom bude, to zistíte sami, teda ak si ju prečítate. Bolo to také náhle vnuknutie.Usmívající se
Bude to písané tak trochu formou denníka. Horšie je, že neviem aku ju mám nazvať, zatiaľ. Smějící seChcem to písať hlavne vtedy, ak nebudem mať nápady napríklad na Tajomstvo alebo podobne.Usmívající se
Tu je krátky prológ, ktorý vás uvedie do deja...aspoň sčasti.Smějící se

Príjemné čítanie.Usmívající se



Prológ

Sedíme na izbe. Ako vždy. Konečne voľné poobedie po dlhšom čase. Hoci, keď sa výnimočne nemáme na zajtra nič učiť,

zdá sa nám, že zrazu nemáme čo robiť. Hovorím to za obidve, pretože takto je to vždy.

Prídeme, niečo zjeme (všetko, čo je v skrinke), a zapneme internet. Bohužiaľ, ak ho pustíme obidve, ide rýchlosťou

svetla. To je, samozrejme, irónia. Vždy to ide blbo, tak to proste je.


Emma sedí oproti mne na posteli, a rovnako ako ja závislačí na facebooku. Nad hlavou mi lieta pestrofarebný agapornis

Piko. Mám pocit, že už nevie, čo by od radosti robil. Krúži tu ako nejaká trafená helikoptéra. Tipujem, že za chvíľku

narazí do steny. Zase. Ale na to, že je už trošku obúchaný, je celkom inteligentný. Aspoň čo sa týka vyťahovania mi

piercingu z nosa.


Otvorili sa dvere a do izby vošla Lexi. Spolu s Debbie boli v meste nakupovať, teda, Lexi ju skôr len sprevádzala.

Debbie nikdy nepochopím. Takú záľubu v míňaní peňazí nemá hocikto. Ale má úžasný vkus. Zbožňuje topánky na

vysokom podpätku. Obdivujem to, ako v nich dokáže chodiť bez toho, že by si niečo zlomila. Ale to je Debbie.

Sme veľmi odlišné, ale zároveň podobné.

Všetky riešime tie isté problémy: školu, chlapcov, chlapcov a občas aj chlapcov. Okrem Lexi. Tá ich priveľmi nerieši. To

jej trochu závidíme. Nie, že by sme ich museli riešiť, ale viete, ako sa to hovorí: nemôžeš žiť s nimi, ale ani bez nich. Je

to dosť nahovno. Život by bol bez týchto problémov (chlapov) oveľa jednoduchší a bezstarostnejší.


Možno je to tým, že sme na internáte. Keď každá jedna z nás bola ešte na základke, som si istá, že takéto komplikované

to nebolo. Jasné, mali sme iné problémy, niektoré podobné tým terajším, ale len trošičku.

To, čo sme kedysi považovali za hotovú katastrofu, by sme teraz s radosťou prijali.

Ako tu tak sedíme, myslím si, že každá rieši TEN svoj problém. Problém, ktorého vyriešením by sa stal jej život

jednoduchší.


A tak rozmýšľam, ako sa tie všetky naše problémy začali...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Huyana Huyana | Web | 19. března 2012 v 18:52 | Reagovat

Like it!!!! :D :D :D

2 SheWolfSerena SheWolfSerena | 19. března 2012 v 21:52 | Reagovat

Thanks :-D

3 Keroraina Keroraina | Web | 20. března 2012 v 14:20 | Reagovat

Veľmi pekné... nie je veľa ľudí, teraz myslím na blogoch, ktorý vedia písať.. ale našťastie sú aspoň nejaký :-)

okamžite píš pokračovanie inač uvidiš! :-D:-D

4 melaficent melaficent | Web | 20. března 2012 v 19:42 | Reagovat

vyzerá to dobre...

5 Endy Endy | 23. března 2012 v 21:32 | Reagovat

No som zvedavy na dalšie :) ..ale je to zaujimave citat, ked viem o koho sa jedná :-D ..aspon si to viem poriadne predstavit

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama