The Secret: 6. kapitola

3. srpna 2012 v 8:59 | Serena |  The Secret
HellouUsmívající se. Dopísala som ďalšiu kapitolu k The Secret..asi ste si všimliSmějící se. Dnes idem preč, takže sem chcem niečo pridať, aby sa nepovedalo. A ak sa pýtate kde, tak idem na krátky zájazd do Italie. Je to síce len na víkend, ale aspoň niečo. Doma sa už nudím, takže tak.Usmívající se

Dúfam že sa vám bude páčiť.
P.S.: Viem, že he to otrepané, ale ak by vám to nerobilo veľký problém, aj komentáre by boli fajn. Nie som od toho závislá, ale sami viete, že potom sa lepšie píše ďalej Usmívající se

Takže, addios moji priatelia (neviem po akom to je) Smějící se.





6. kapitola- Taran


Mal pocit, akoby ho niečo ťahalo do hlbokého tmavého tunela. Takýto odchod neplánoval. No cítil, že Siniah ho potrebuje.

Keď sa úplne dostal zo snového sveta, vedel, že už nie je v ich úkryte. Na tvár mu padali ťažké a studené kvapky, bol celý od blata. Snažil sa otvoriť oči, no šlo to veľmi pomaly. Bol strašne otupený z toho, ako rýchlo sa prebral.

Dážď mu našťastie pomohol, aby si celkom rýchlo všimol jednu vec- niečo je veľmi zle. Uvedomoval si, že ho niekto vlečie po zemi. Chrbát mu oškierali kamienky a konáre vytŕčajúce z mokrej zeme. Okrem hrmenia búrky počul asi dva hlasy, ktoré sa ozývali niekde nad ním. Vôbec nerozumel, čo hovoria, Pravdepodobne to bol nejaký starý jazyk, ktorý dnes používajú len domorodé kmene. No vedel, že ho už niekde počul. O jeho melódii sa učili na výcviku. Na konci každého slova zvláštne ostro stúpala.

Zrazu ho zasiahlo poznanie. Huari. Nie. Toto nemôže byť pravda! Ako ho vystopovali? Dážď musel predsa zmyť všetky stopy, jeho, aj vlčie. Siniah!

Čo jej spravili? Jej prítomnosť cítil len slabo, no bola tam. Našťastie, Huari si ešte nevšimli, že Taran sa takmer úplne prebral. To bola jeho výhoda. Trochu pootvoril oči, aby zistil, ako je na tom Siniah a kde približne sa nachádzajú.
Boli šiesti. Prvý a posledný sledovali cestu a okolie, štyria držali jeho a pravdepodobne aj ju.

Tak, aby si to nevšimli, pomaly otočil hlavu a zaúpel. Dvaja držali bezvládne telo jeho vlčice. Prišlo mu zle. To sa mu len zdá. Musí byť v poriadku! No vtom si všimol jemný pohyb jej hrudníka. Dýcha! Hoci slabo, ale predsa. Zaplavil ho kratučký pocit úľavy. Žije. Ešte majú nádej.

Jeho úvahy prerušil výkrik jedného z mužov. Zastali a začali sa medzi sebou dohovárať. V tvári toho, ktorý ho držal videl strach. Taran však nič nevidel. Ak sa blížilo nejaké nebezpečenstvo, budú o tom vedieť len oni.

Zrazu začul žuchnutie a uvedomil si, že leží na zemi, čo znamenalo, že ho pustili, aby mali voľné ruky. Na čo, to nevedel. Došlo mu, že ak pustili jeho, tak aj Siniah. Odstúpili od nich na pár metrov a zhrčili sa do skupinky. Kým sa rozprávali, pomaly a nenápadne sa prevrátil na bok, aby videl na vlčicu.

Ešte stále sa nehýbala, no dych mala pravidelný, aj keď slabý. Asi ju niečím nadrogovali alebo uspali. Vlkov neznášajú hlavne preto, lebo z nich majú strach. V ich kultúre ich považovali takmer za démonov. Pokiaľ nemusia, nepribližujú sa k nim, teda pokiaľ ich neuspia alebo inak neomráčia.
Preto predpokladal, že ju omráčili z diaľky. Možno šípkami napustenými nejakou látkou či niečím podobným. Aj v tom ich kmeň vynikal- bylinky, liečivé alebo jedovaté. Tieto asi liečivé neboli.

Opatrne natiahol ruku, kým medzi prstami neucítil teplú srsť a nadvihujúci sa hrudník. Pri jeho dotyku sa vlčica zachvela a telom jej preletel jemný kŕč.
"Pššš...tichučko, moja." Mal šťastie, že dážď tlmil všetky zvuky. No musel ju upokojiť. Vedel, že keď sa jej dotkne, kvôli spojeniu medzi nimi by sa mala prebrať. Oni by si to však mohli všimnúť a to by bol koniec. Už len to je zázrak, že ju hneď nezabili. Preto sa teraz sústredil a posielal jej myšlienky. Veľakrát to nerobil, takže pochyboval, že ich zachytí úplne všetky. Dôležité je, aby zachytila to podstatné: nemá sa hýbať, nech si myslia, že stále spí. Keď bude vhodná chvíľa, utečú.
Chvíľku sa premáhal a nakoniec zo seba dostal to posledné: ak bude mať ako utiecť, nech ide, bez ohľadu na to, či pôjde aj on.

Aj keď doteraz pokojne ležala, teraz ňou slabo myklo a otvorila oči. Mala v nich výčitku a silný nesúhlas. Taran šibol očami na Huarov, ale tí si ich aj naďalej nevšímali. Pozrel sa späť na Siniah. "Prosím", žiadal ju.

Vedel, že ho poslúchnuť musí. Také sú zákony. Nie žeby sa vlci brali ako podradené stvorenia. Sú rovnocenné. Zákon však hovorí, že ak sa jedná o situáciu, ako je táto, a človek požiada vlka, aby odišiel, vlk to urobiť musí.

A to z jednoduchého dôvodu. Vlci môžu bez človeka existovať. Ich zmýšľanie sa ale zmení na zmýšľanie obyčajného zvieraťa. Inštinkt a pudy.

No opačne- pokiaľ človek príde o svojho vlka, je to akoby prišiel o polovicu duše. Ako choroba. Požiera ho to zvnútra, srdce i myseľ, až kým z neho nezostane iba bezduché telo, ktorá pozná len prázdnotu a bolesť. Tohto človeka treba pomocou kúzla a rituálu zabiť, pretože nemôže normálne existovať a je nebezpečný. To sa však vyše storočia nestalo. Naposledy táto hrozba ohrozovala Erkéniu pred 140 rokmi. Bolo treba veľa úsilia a bojovníkov. Táto vojna si vyžiadala veľa obetí. Priveľa na to, aby sa to zopakovalo. Tohto sa však veľmi báť nemusia. Človek má schopnosť vlka uzdraviť z choroby či zranenia. Nie však, ak zomrie.

Preto bolo dôležité, aby sa Siniah zachránila za každú cenu. Už len pre istotu. S obviňujúcim pohľadom mu očami dala najavo, že urobí, o čo ju požiadal.

Bolo načase, pretože Huari sa k nim vrátili. Zmenili však pozície. Štyria sa postavili do kruhu okolo nich a oštepy namierili pred seba. Zvyšní dvaja niečo na Tarana zakričali a opačnými koncami oštepov ho postrkovali smerom k Siniah. Tam si kľakol a položil dlaň na jej bok.

Začali po sebe pokrikovať. Ani to ale neprehlušilo šušťanie stromov pred nimi. Blížilo sa k nim niečo veľké. V tomto prípade by bolo lepšie, keby sa to blížilo rýchlo. Čím pomalšie, tým zákernejšie.

Táto vec sa rozhodne zakrádala. Taran zvraštil tvár. Do nosa mu udrel hnilobný zápach. Šušťanie sa teraz ozvalo asi tri metre od nich.
Posledné vetvy sa pohli a Taran v hrôze sledoval hlavu tvora, ktorý si ich s krvilačným výrazom prezeral.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama