The Secret: 7. kapitola

16. srpna 2012 v 14:20 | Serena |  The Secret
Krásny deň ,milé moje ( možno aj milí moji, neviem ) Usmívající se. Dúfam, že si užívate prázdniny. Pre mňa je jediné dobré, že sa nemusím učiť, inak sa nudím. Ale tak, občas sa niečo vyskytne, našťastie. Napríklad pred pár dňami sme mali takú dámsku jazdu, ja, sesternica a sestra. Jedlo, chata, horor. klasikaSmějící se. Asi nemusím hovoriť, že bolo super.

A tam som mala chvíľku čas, takže som dopísala kapitolu k TS. Ako som predtým písala, bude kratšia, aby som ju skôr mohla pridať, dúfam že to nevadí .
Takže, nech sa páči, vĺčatká. Mrkající



7. kapitola- Serena



S odporom som sledovala, ako z úst sestričky chvíľu vychádzalo len chrčanie, potom sa zvalila na podlahu do kaluže vlastnej krvi.
To bolo na mňa priveľa. V hlave som pocítila silný tlak, oči mi zastrela tma a moje telo sa poddalo sladkej temnote bezvedomia.


***


"Rena, vstávaj! Sme tu."

"No tak, miláčik.

"Dofrasa Rena! Okamžite sa preber!"

Až neskôr mi došlo, že to posledné mohla byť jedine Becca. Nikto iný by mi to nepovedal. No aj tak som sa ešte neprebrala. Nechcela som sa prebrať. Pokiaľ som ešte ako tak spala, pred očami som nevidela to, čo som nechcela vidieť.Nemusela som nad tým premýšľať, pretože som mala pocit, že prídem o rozum.

Cítila som sa ako omámená či nadopovaná liekmi. No nech to bolo čokoľvek, pravdepodobne to prestávalo účinkovať. Tak som sa začala prebúdzať. Do očí mi okamžite udrelo silné svetlo. Keď som uvidela okolo seba nemocničnú izbu, všetko z noci sa mi vrátilo v plnej sile. V hrudi sa mi hromadili vzlyky.

"Och zlatko! Konečne si hore! Doktor vravel, že ti v noci prišlo zle a mala si horúčku, Som tak strašne rada, že ti je už lepšie!" Mama ma pohladila po vlasoch. V tom prekvapene sledovala slzy, ktoré sa mi z ničoho nič začali kotúľať po lícach.

"Mami...ja...ja...", vzlyky boli príliš silné, aby som dokázala rozprávať.

"Á..slečna sa nám konečne prebrala. Už som myslel, že čakáte ako Šípková ruženka na princa." Rozbúchalo sa mi srdce a dych sa mi zasekol v hrdle. Usmieval sa. Akoby sa nič nestalo. Prišiel k posteli a oprel sa o matrac. To som už nezniesla. Okamžite som sa skrčila a posunula sa čo najvyššie k vankúšu.

"Vy...vy! Nepribližujte sa...mama..on...on..". Všetci so strachom sledovali hrôzu v mojich očiach. Okrem neho. Strait sa len prekvapene pozeral.

"Slečna Batesová, ste v poriadku? Čo sa deje? Je vám zle?" Natiahol sa ku mne a ja, bez toho, aby som rozmýšľala, čo robím, vyskočila som z postele a rozbehla sa k stene oproti. Tam som sa postavila do kúta a vyplašene ukazovala na doktora.

"Nedotýkajte sa ma! Vypadnite! Vy ste ju zabil! V noci, vy, ten chlap...a sestrička, bože! Tá sestrička...krv...!" To už som kričala na celú izbu. Strait mal na tvári stále prekvapený a dokonca súcitný výraz. Becca mlčala a hrýzla si peru, čo bol znak toho, že sa za chvíľu rozplače.
Mama sa so strachom pozerala raz na doktora a raz na mňa, očividne neschopná slova. Otec sa to snažil riešiť, ako inak- diplomaticky.

"Rena. To by stačilo. Buď rozumná a ľahni si do postele. Si rozrušená, mala si horúčku." Obrátil sa na doktora.
"Nemôžete jej dať niečo na upokojenie? Je jasné, že v poriadku ešte nie je."

Doktor Strait prikývol a hneď vytiahol zo zásuvky nočného stolíka injekčnú striekačku, podržal ju oproti svetlu, poklepal po nej a odstránil z nej vzduch.
Potom sa obrátil opäť ku mne. Nahodil veľmi starostlivý výraz.

"Slečna Batesová, hocičo, čo si myslíte, že ste videli sa nestalo. Mali ste halucinácie vyvolané vysokou horúčkou. To je vo vašom stave normálne. Po tej nehode máte postraumatický šok, to je bežné. Teraz vám pichnem liek, po ktorom vám bude lepšie, verte mi." Ukázal okolo seba.

"Vidíte tu niečo zvláštne? Iné ako včera počas dňa?"

Poobzerala som sa po izbe. Všetko bolo na svojom mieste. A na podlahe nebolo ani stopy po krvavej škvrne. Pomaly som sa začínala upokojovať.
Možno sa mi to nakoniec predsa len zdalo. Ako by to mohla byť pravda? Doktor by tu už dávno nebol, a pravdepodobne ani ja. Dych sa mi konečne spomalil. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

"Tak je to správne. Teraz si, prosím, ľahnite do postele, nikto vám nechce ublížiť." Opatrne som urobila pár krokov vpred, nakoniec som prišla k posteli a pomaly si ľahla.

"Takže všetko sa mi len zdalo? Naozaj to boli len halucinácie?" Tak veľmi som si želala, aby to bola pravda.

"Samozrejme. Horúčka vie narobiť divy." Doktor Strait podišiel ku mne a vyhrnul mi rukáv nemocničnej košele.
Následne mi kožu v ohybe lakťa niečím potrel a vpichol injekciu. Okamžite som cítila, ako sa mi upokojujúca látka rozlieva v žilách a hneď mi oťaželi viečka.
Neskutočne sa mi uľavilo. Nočné mory ma začínajú poriadne unavovať. Doslovne. Mama, otec a Becca pristúpili k posteli a mama ma opäť pohladila po vlasoch. Potlačila som zívnutie.

"Mami, nechcem zase spať. Chcem byť s vami." Chytila som ju za ruku. Ona sa ale usmiala a vytiahla mi paplón vyššie, ako to robievala, keď som bola malá.

"Neboj sa zlatko. My ešte prídeme, hneď zajtra, dobre?" Pobozkala ma na čelo, podobne ako otec. Becca mi stisla ruku a povzbudzujúco sa usmiala.

"Bude to v pohode, Rena. Za chvíľku budeme sedieť a ohovárať vysoko vytiahnuté spodky dejepisára." Zasmiala som sa. Už som ani nevedela či potichu alebo nahlas.
Všetci aj s doktorom sa postavili k dverám a ešte naposledy mi zakývali na rozlúčku. Chcela som im odkývať, ale ruky ma už neposlúchali.

Zaspala som s pocitom, že všetko je, ako má byť, nič sa nedeje.
A čo je najdôležitejšie- som v bezpečí.

***

O pár hodín ma prebudilo sucho v ústach. Žmúrila som do tmy, kým moja ruka nenašla vypínač na malú lampu, ktorá bola na nočnom stolíku.
Zasvietila som a zbadala fľašu vody, vedľa ktorej bol položený umelohmotný pohárik. Ako som sa však preň načiahla, ruka mi zavadila o pohárik a ten spadol na zem. Podľa zvuku presne pod moju posteľ.

Zohla som sa a našťastie som ho nemusela dlho hľadať. Moju pozornosť však upútalo niečo iné. Posunula som sa, aby svetlo z lampy dopadalo na to miesto a uvidela som črep.

Črep z rozbitej kávovej šálky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama