Omyl (asi)

5. května 2013 v 17:05 | Serena |  Čo Je Nové?
Pekný deň Usmívající se. dlho som rozmýšľala, či sem niečo napíšem, či to má zmysel. No, je to asi jedno, ale aspoň mám pocit, že to dám zo seba von. Nech si už o tom pomyslíte čokoľvek, nič to nezmení na tom, že som to tak vtedy cítila a čo cítim teraz .Usmívající se



Zistila som, že veci sú asi vždy iné, ako vyzerajú. Hlavne čo sa týka vzťahov. Nebudem tu písať o láske a zlomenom srdci a bla bla.. Toho tu bolo už dosť a možno ešte bude. Teraz ide o niečo omnoho dôležitejšie- priateľstvo. Poznáte to, keď máte pocit, že ste našli niekoho na koho sa budete môcť vždy spoľahnúť? Že vás nikdy nesklame? Že kvôli nemu nikdy nebudete smutní? Ja som takého človeka poznala. Rozmýšľali sme takmer ako jeden, mohli sme sa o všetkom rozprávať a to doslovne. A to bolo trochu zvláštne, pretože bol chlapec.
Čo sa týka mňa, nemala som pred ním nijaké tajomstvá. Mohla som sa mu vyrozprávať a on tiež. Vždy bol pri mne keď som ho potrebovala. Zlepšil mi náladu, nech mi bolo akokoľvek zle. Volali sme spolu dosť dlho na to, aby som sa nasmiala. Ešte teraz si pamätám ako sme si písali, že sme jedna krv a oboch nás to dojalo. Možno vám to príde divné, no bolo to úžasné.

No neskôr som mala pocit, možno úplne paranoidný, že by som za ním nemala stále chodiť, aby ho to nezačalo unavovať. Tak som sa ním prišla hlavne vtedy. keď už sa to nedalo vydržať. No vedela som, že stále je tam jeho pevné náručie, ktoré mi pomáhalo sa cez všetko dostať. Bol jediný človek, ktorý mi nikdy neublížil, nikdy som nebola kvôli nemu smutná. Už sa to podarilo chlapcovi, ktorého som chcelaaj kamoškám, no jemu nie. Dokonca bol aj u nás doma a nie raz.

Pár mesiacov po začiatku šk. roka sa niečo zmenilo. Všimla som si, že je zvláštny, že sa v škole ledva pozdravíme. Povedala som si, že má možno zlé obdobie, neriešila som to. Nechala som to tak celý týždeň, no mne sa to zdalo oveľa dlhšie. Hovorila som si, že keby ho to trápilo, prišiel by sa porozprávať. Na ďalší týždeň som to už nevydržala. Mala som pocit, že ma to dusí a tak som sa prišla porozprávať ja. Bol to dosť ťažký rozhovor, aspoň pre mňa, lebo som musela dať najavo, viac ako inokedy, ako veľmi mi na ňom záleží. Nakoniec sme si všetko vysvetili a prišli sme na to, že to bolo malé nedorozumenie. Niečo vyzeralo tak, ako to nebolo.

A všetko sa vrátilo späť do starých koľají. Opäť sme si volali, znova bol u nás. A ja som bola rada že ho mám. Teraz mi to prpadá tak, že všetko, čo som si myslela, že medzi nami je, som si len vymyslela. Asi pred mesiacom prišiel nejaký zlom. Zdalo sa mi, že má nejaký problém, konkrétne so mnou. Moc sme sa nerozprávali. Bála som sa, aby to neskončilo ako naposledy, tak som sa ho na to spýtala a povedal, že to nič nie je. Len má občas zlú náladu. Tak som to nechala tak.

Začalo to takou maličkosťou, keď nebol v škole, prezvonila som mu a on nezavolal späť ako inokedy. Myslela som, že nemá čas. No na druhý deň znova. Potom sa vrátil do školy a bolo to tu. V škole ledva ahoj, nepristavil sa, nič. viem, že sa dosť kamáráti so spolužiačkou, no ani to nebol dôvod, aby ma takmer ignoroval. Už som ani nechcela ísť za ním, lebo som mala pocit, že ho otravujem. Ani k nám som ho nechcela volať, lebo mi vždy povedal, že už niečo má. Teraz keď mu prezvoním, nezavolá. Boli sme von, všetko bolo fajn. No na druhý deň to bolo opäť rovnaké.

A na tomto bode som zostala. Trápi ma to viac, ako všetko doteraz. Možno preto, že som nikdy nikoho takého nemala a keď som ho mala, vyzerá to tak, že som ho stratila. Mám pocit, že ho potrebujem k životu, no nechcem byť sentimentálna. A ani znieť hlúpo. A stalo som to, čo by mi nikdy nenapdlo- plakala som. Kvôli niekomu o kom by som si to nepomyslela. Rozmýšlam, či som niečo urobila ja, alebo to tak malo byť. Vždy sa niečo začne a aj skončí. Neviem však, ako sa s týmto vyrovnám.

A napadla mi ešte jedna vec- karma. Nikdy som na ňu neverila. No už som viackrát pustila niekoho, kto ma mal rád, až som rozmýšľala, kedy sa mi to vráti. A možno je to tu. Nech je to akokoľvek, vyzerá to tak, že nič nebolo také, ako sa zdalo a ja som len prišla o niečo, čo som si sama vymyslela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Huyana Huyana | Web | 6. května 2013 v 9:55 | Reagovat

Jemine Ivuš, neboj...to sa porieši. :-) Všetci ho poznáme ako milého, fajn chalana. Každý má niekedy blbé obdobie. Určite to nie je tak ako si myslíš, alebo aspoň nie úplne. :-)
Vždy to skôr bývajú malé alebo väčšie nedorozumenia, ktoré spôsobia problémy. Mala by si sa s ním porozprávať otvorene a vysvetliť mu ako sa cítiš a jednoducho sa ho na to spýtať! ;-)
Hlavne sa nenervuj a nedepkárči! :-D

2 Iwanka Iwanka | 6. května 2013 v 20:29 | Reagovat

Ver mi že ak cítim že sa niečo zmenilo tak to tak je. Len neviem prečo. A ak je toto normálne, tak potom už neviem....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama