Život nie je rozprávka: 3. kapitola

28. května 2013 v 21:59 | Serena |  Život nie je rozprávka
Ahojte. Usmívající se Dopísala som ďalšiu kapitolu, tak vám ju sem dám. Usmívající se




3. kapitola

Prsty sa mu rozbehli po klávesoch , no zároveň boli jemné, ako keby ich len hladili.
Bola som ohromená. Nečakala som to. Možno preto, že to bol chalan. S tým som sa mnohokrát nestretla. Melódia mi bola veľmi známa, nevedela som však odkiaľ. Bolo to úžasné.
Keď dohral, posledné tóny krásnej melódie ešte jemne viseli vo vzduchu okolo nás.

"Wau...to bolo...fakt dobré", jachtala som. No on pokrútil hlavou.
"Ale čoby, to nič nebolo. Stále sa mýlim."
"Prosím ťa! Rozoznám, ak vie niekto hrať a ty to rozhodne vieš!" Usmial sa.
"Tak, ako povieš. A inak, ak by ti to nevadilo, niekedy by sme sem mohli ísť spolu. Vieš, zahrať si."
"Jasné, budem rada." Toto bolo lepšie, ako som si predstavovala. Chris sa pomaly zdvihol zo stoličky.
"Okej, ja už pôjdem. Čakajú ma nejaké povinnosti. A inak, som rád, že sem prišla. Bolo mi s tebou dobre." Ešte jeden úsmev, ktorý som mu opätovala a potom odišiel. A ja som tam zostala sama aj mojou pobláznenou hlavou.

Večer v posteli som si to všetko rozoberala. Toto nie je náhoda. Možno osud, neviem. Prišlo mi to až moc, no, kto vie? Bolo to ako z knihy. On je krásny a milý a všíma si práve mňa. Neubránila som sa tomu a začala som si predstavovať svoj (pravdepodobne) budúci vzťah. S týmito predstavami ma pohltil spánok.

Do školy som šla ako na ihlách, čo sa dnes stane. Pravda bola, že sa nič nestalo. Bolo po poslednej hodine a ja som stála pri skrinke a rozmýšľala, či zavolám Lin niekam do mesta. Nechcelo sa mi celý deň trčať na intráku. Mala som dosť nanič náladu. Chris sa celý deň neukázal. Štvalo ma to. Asi ma to trochu (možno aj viac) chytilo. Tie jeho oči a úsmev...Zamyslene som pozerala do magického vnútra skrinky.

"Tebe sa to stáva často, však?" Otočila som sa a on tam stál a usmieval sa na mňa. Snažila som sa len tak tam nestáť a necivieť naňho, no nemala som slov. Opäť ma dostal.
"Asi som ťa naľakal, že? Prepáč mi." Ruku mi položil na plece a ja som skoro odpadla. Bolo vidno, že sa veľmi premáha, aby sa nezačal smiať, no veľmi mu to nešlo. Snažila som sa spamätať. Musela som niečo povedať. Nemôže ma mať predsa za úplného debila.

"Čože? Nie, nevyľakal, len som sa trošku zamyslela."
"Aha...no ja som sa chcel len opýtať, či by si nechcela ísť na kávu."
"Ja? Hm, chcela som povedať vážne?" Zaskočilo ma to. Pred očami mi už prebiehala romantická večera pri sviečkach. Ja, on...Prerušil ma jeho smiech.
"Áno, vážne. Chcel som sa o niečom porozprávať , vieš skoro nikoho tu nepoznám. A no, nechcem to rozoberať tu, v škole, ak vieš, čo tým myslím." Ukázal na skupinku dievčat, čo po nás zvedavo pokukovali.
"Jasné, prečo nie." Fajn, každý vzťah musí mať nejaký začiatok.
"Dobre teda. Stretneme sa pred školou, povedzme o piatej, môže byť?"
"Môže." Usmiala som sa.
"Tak sa teším. Maj sa." Zakýval mi a odkráčal na parkovisko.

Vyvalila som oči. V autách sa teda absolútne nevyznám, no to jeho čierne a nablýskané rozhodne nemohlo byť lacné. Ten musí mať kopu peňazí. Pekný, bohatý, milý, hudobne nadaný...a zavolal von mňa! Toto nie je možné! Musím to povedať Lin. Ako som sa otočila, všimla som si, že práve ide ku mne.

Jej horlivý výraz mi napovedal, že má ďalšiu pikošku. Ako som očakávala, spustila bez pozdravu.
"Počula si to? Ten chalan, Ginnin frajer, vraj ho tu niekto videl! A vieš, čo ešte sa hovorí? Teda čo každému rozpráva Ginny? Že sa idú brať! No verila by si tomu?! Podľa mňa si to len vymýšľa." Konečne sa nadýchla. Počkala som, kým sa jej zatvoria ústa, až potom som sa ozvala.
"Ahoj, Lin." Tá sa na mňa pozrela a chytila sa za hlavu.
"Och, ahoj Am. Bože! Ty si ma vôbec nepočúvala?"
"Ale áno. Len z toho nerobím také haló." Keď som videla, ako sa urazene tvári, ďubla som ju do líca.
"Dýchaj, Lin. Naozaj sa idú brať?" Snažila som sa si ju udobriť. Ona mi však neodpovedala a tvárila sa stále rovnako. Skúsila som to teda inak. Aj keď to možno budem ľutovať.

"A čo ak ti poviem, že mám tiež niečo?" Zaujalo ju to.
"No to som zvedavá." Tvárila sa, akoby ju to vôbec nezaujímalo. Mňa ale neoklamala. Poznám ju a viem, že ona tu doslova žije klebetami.
"Chris ma pozval von." Nebudem tu predsa okolkovať.
Lin reagovala presne, ako som si myslela. Opäť vyvalila oči, ako to vie len ona.

"Prosím???" Videla som, že jej "urazenosť" ju okamžite prešla. Rozmýšľala som, koľko jej toho mám povedať. Nechcela som jej to hneď vytrúbiť, ale ak sa mám tešiť z rande, nech sa teda neteším sama.
"Dobre si počula. Pozval ma na kávu a vraj mi chce niečo povedať, či spýtať sa, to je jedno." Lin ma chytila za obe plecia a dobre, že mnou nezačala triasť.
"Blázniš?! To je MEGA! Kedy ideš? Čo si obliekaš? Si nervózna?"
Skoro vybuchla od vzrušenia a mňa to začalo chytať tiež. Práve preto som ju nezahriakla ako inokedy. Výnimočne som sa k nej pridala.
"Som! A keby si vedela ako! Chápeš to?! Ja a on! Nemám ani šajnu, čo si oblečiem." Už ma to poriadne dostalo. Dohodli sme sa, že mi pomôže vybrať, čo na seba. Tak sme sa vybrali na internát.

Bolo pol piatej a ja som stála pred otvorenou skriňou a hádzala na Lin zúfalé pohľady.
"Nikam nejdem, Lin. Nemám si čo obliecť!" Vtedy sa Lin zdvihla z postele a prišla ku mne.
"Počkaj, uhni." Odstrčila ma a postavila sa na moje miesto. Začala si niečo sama pre seba hundrať a pritom sa mi prehrabávala v skrini. Asi o minútu sa zdvihla a pozrela na mňa s kôpkou oblečenia v rukách, ktoré mi v zápätí pohádzala na posteľ.

"Aha. Toto si dáš k tomuto...a ešte tento svetrík. Hotovo. V jednoduchosti je krása, Am."
So zdvihnutým obočím som pozerala na čipkovanú čiernu sukňu, pekné zelené tielko s okrúhlym výstrihom a obyčajný čierny svetrík."
"Vidíš, tielko si zastrčíš do sukne a je to." Opäť sa spokojne usmiala.
"A nemáš za čo zlatko. Vieš, že aj ja chcem, aby sa tvoj príbeh lásky začal čo najlepšie." Vďačne som na ňu pozrela.
"Och, Lin. Ty si úplný poklad." Neviem, čo by som bez nej robila. A ona to vie. A vie aj to, že dnes zo mňa toho veľa nedostane. Naozaj som bola nervózna.

Ani som si nevšimla, ako mi ubehol čas a zrazu bol čas ísť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Huyana Huyana | Web | 31. května 2013 v 11:25 | Reagovat

Nová kapitolaaaa!!!! O_O  O_O  ???
Ja neverííím!!! A toto je fakt dobré, celé som si to čítala ešte raz a mega sa smejem! :D :D :D
A viem, čo bude ďalej, muahahaaaa!!! Ja to už tuším!!! :D
Kks to bude dobrá šupa. :D
Rýchlo pokračovanie!!! Aj ja pridám už. Sľubujem. ;-)

2 Iwanka Iwanka | 1. června 2013 v 15:00 | Reagovat

[1]: dýchaj zlatko :D až také to nie je :-D  a samozrejme že to vieš, mám pocit že som ti to hovorila :-P

mohla by si...super si začala..takže pokračko by sa zišlo :-)

3 Huyana Huyana | Web | 4. června 2013 v 15:04 | Reagovat

[2]: Nie, to si mi nehovorila!!! A dýcham, nebooj... :D
Veď teraz kukám Hrdinov, jednu časť za druhou, nejak ma to chytilo...musím to do konca kuknúť, nech mám už os toho pokoj. :D

4 Huyana Huyana | Web | 9. listopadu 2013 v 11:07 | Reagovat

Ivaaa....kedy bude ďalšia konečne??? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama